Marián Kéry pripomína, že druhá svetová vojna nezačala náhodou. Podľa neho bola dôsledkom naivity a ľahostajnosti veľmocí. Svet sa v roku 1935 len nečinne prizeral, keď Taliansko napadlo Habeš, dnešnú Etiópiu. Vrcholom tejto naivity bolo podpísanie Mníchovskej dohody 30. septembra 1938. Vtedajší spojenci Československa – Eduard Daladier za Francúzsko a Arthur Neville Chamberlain za Veľkú Britániu – ktorí mali garantovať bezpečnosť krajiny, súhlasili s Hitlerovým plánom odstúpiť veľkú časť územia vtedajšej ČSR Nemecku. Winston Churchill to podľa Kéryho vystihol presne slovami: „Francúzi a Briti dostali na výber medzi vojnou a hanbou. Vybrali si hanbu a budú mať vojnu.“

Tieto slová sa naplnili 1. septembra 1939 útokom Nemecka na Poľsko, čím sa začala druhá svetová vojna. Marián Kéry zároveň pripomína aj temnú kapitolu slovenských dejín – vtedajší Slovenský štát stál na strane Hitlera a slovenskí vojaci sa po boku Wehrmachtu zúčastnili ťaženia proti Poľsku. Ďalší zásadný zlom nastal 22. júna 1941, keď Nemecko napadlo Sovietsky zväz. Američania vstúpili do vojny v decembri 1941 po útoku Japoncov na Pearl Harbor. Takmer celý svet sa následne ocitol v plameňoch vojny.

Nemecké vojská spočiatku veľmi rýchlo postupovali a dostali sa až pred Moskvu. Situácia sa však postupne začala meniť v ich neprospech. Definitívny obrat podľa Mariána Kéryho priniesla až hrdinská bitka o Stalingrad, ktorá sa vo februári 1943 skončila víťazstvom Červenej armády.

Marián Kéry zdôrazňuje, že nemožno zabudnúť na tých, ktorí priniesli mier a oslobodili územie Slovenska. Išlo predovšetkým o vojakov Červenej armády, ktorých na našom území padlo viac ako 65-tisíc. Z tohto počtu je 6845 vojakov pochovaných na Slavíne. Významnú úlohu zohrali aj vojaci Rumunskej kráľovskej armády, pričom viac ako 10 500 Rumunov prišlo o život pri oslobodzovaní slovenských miest a obcí. Bok po boku s nimi bojovali vojaci Československého armádneho zboru pod vedením Ludvíka Svobodu, partizáni aj vojaci, ktorí sa pridali k povstalcom.

Rovnako podľa neho nemožno zabúdať ani na tragédie spôsobené holokaustom. Slovenský štát prijal jeden z najtvrdších protižidovských zákonov – tzv. židovský kódex. Aj na základe jeho aplikácie boli židovskí spoluobčania nahnaní do dobytčích vagónov a deportovaní do koncentračných táborov na takmer istú smrť.

Aj po viac ako ôsmich desaťročiach by mal byť podľa Mariána Kéryho každý Slovák hrdý na Slovenské národné povstanie. Povstanie spojilo katolíkov, evanjelikov, demokratov aj komunistov. Hrdinovia ako Golian, Viest či Žingor, ktorý bol po vojne v dôsledku vykonštruovaného procesu odsúdený na smrť, nesmú byť nikdy zabudnutí.

Marián Kéry zároveň pripomína, že sa našli aj statoční Slováci, ktorí riskovali životy svojich rodín a podali pomocnú ruku svojim židovským spoluobčanom. Niektorí z nich získali ocenenie „Spravodliví medzi národmi“ a ich mená sú dnes vytesané v Aleji spravodlivých v múzeu Yad Vashem v Jeruzaleme.

Odmieta tiež snahy o prepisovanie a krivenie historických faktov. Za nezmysel považuje tvrdenia, že jednu totalitu v roku 1945 okamžite nahradila druhá. Pripomína, že vojaci aj komisári Červenej armády opustili územie Československa ešte počas roku 1945 a v roku 1946 sa konali slobodné demokratické voľby. Na Slovensku ich vyhrala Demokratická strana, v Čechách Komunistická strana. Udalosti po februári 1948 označuje aj za zlyhanie vtedajších demokratických politikov na čele s Janom Masarykom a prezidentom Benešom.

Dnes si podľa Mariána Kéryho pripomíname Deň víťazstva nad fašizmom a nacizmom. Sovietsky zväz priniesol najväčšie obete – 27 miliónov mŕtvych vojakov a civilistov.

Na záver zdôrazňuje, že mier nie je darom z nebies, ale výsledkom pamäte a zodpovednosti. História by mala byť podľa neho varovaním, aby sa naivita a ľahostajnosť už nikdy nestali dverami k ďalšiemu vojnovému besneniu. Ako pripomína na záver: „Mier nie je všetkým, ale bez mieru je všetko ničím.“

Video: https://youtu.be/YrNwBY84CpU