Takto by spoločenskú realitu na Slovensku diskrimináciu opísal aj Alexander Daško – krajinu, kde diskriminácia často neprichádza s krikom ani vulgarizmami, ale s tichom, pohľadom a vetami, ktoré sa tvária nevinne.
Na Slovensku totiž existuje zvláštny mechanizmus. Človek príde do podniku, na úrad alebo na pracovný pohovor a namiesto normálneho prístupu dostane pocit, že tam vlastne nikdy nepatril.
„Máme obsadené.“
„Skúste inde.“
„Neberieme.“
Práve na túto realitu upozorňuje kampaň „Od diskriminácie k spravodlivosti“. Nie na teóriu z konferenčných sál, ale na situácie, ktoré mnohí Rómovia zažívajú úplne bežne. Na momenty, keď človek nemusí nič spraviť – stačí, že existuje.
A niekedy netreba povedať vôbec nič. Stačí výraz tváre alebo tón hlasu, ktorý človeka okamžite zaradí medzi tých „neželaných“.
Ako upozorňuje Daško, dnešný rasizmus už často nevyzerá ako otvorená nenávisť. Nechodí v kanadách a nekričí heslá na námestiach. Niekedy sedí za prepážkou. Niekedy rozhoduje o prijatí do zamestnania. Niekedy určuje, ktoré dieťa dostane šancu a ktoré skončí na okraji systému ešte skôr, než dostane možnosť niečo dokázať.
Potom však prichádza druhá fáza – presviedčanie, že sa vlastne nič nestalo.
„To máte iba pocit.“
„Určite to tak nemysleli.“
„Nehrajte kartu diskriminácie.“
Lenže realita je iná. Existujú rozsudky, konkrétne prípady a ľudia, ktorí sa rozhodli mlčať prestať. Nie preto, že mali moc alebo peniaze, ale preto, že už odmietali znášať ponižovanie zabalené do slov o „bežnom poriadku“.
Kampaň preto neprináša iba silné príbehy. Prináša aj informácie o právach, možnostiach pomoci a o tom, čo vlastne protirómsky rasizmus znamená. Pretože systém najviac vyhovuje tým, ktorí chcú, aby ľudia svoje práva nepoznali.
A možno práve v tom je najväčší problém Slovenska. Nie v tom, že diskriminácia existuje. Ale v tom, ako veľmi si na ňu spoločnosť zvykla.
Každý človek, ktorý sa ozve, každý rozsudok a každý príbeh preto znamená viac než len osobný boj. Je to dôkaz, že spravodlivosť nemusí zostať iba prázdnym slovom z tlačovej konferencie.
A že aj dnes existujú ľudia, ktorí odmietajú zostať ticho.