Nezaradený poslanec Európskeho parlamentu SR Ľuboš Blaha sa v rozhovore vyjadroval k viacerým aktuálnym domácim aj zahraničnopolitickým témam. Dotkol sa udalostí v Brne aj otázok neutrality Slovenska, fungovania Európskej únie, ekonomiky aj širších spoločenských tém.
V úvode ocenil vysokú účasť ľudí v Českej republike, ktorí prišli do Brna vyjadriť svoj nesúhlas a občiansky postoj k aktuálnemu dianiu. Podľa jeho slov ide o prejav verejného záujmu a aktívneho zapojenia občanov do spoločenskej diskusie.
Blaha cituje: “Títo pohrobkovia fašistov, ktorí povraždili státisíce Slovanov, teraz prichádzajú akoby v roli obetí.“
„Sudetskí Nemci boli práve tí, ktorí sa podieľali na tých najväčších svinstvách. Na „místních kolejích“ popravovali a mučili Čechov.“
cituje Blaha.
Blaha sa zároveň dotkol otázky neutrality Slovenska. Podľa jeho názoru by sa verejnosť nemala obávať otvorene diskutovať o tejto téme. Zároveň však dodal, že je potrebné vychádzať z aktuálnej geopolitickej a spoločenskej situácie, v ktorej sa Slovensko nachádza, a brať do úvahy existujúce záväzky a reálne podmienky.
V tejto súvislosti pripomenul aj vyjadrenie predsedu vlády Róberta Fica, podľa ktorého by Slovensku v súčasnej medzinárodnej situácii najviac svedčila neutralita. Zároveň však premiér uviedol, že ide o tému verejnej a politickej diskusie.
V rozhovore sa Blaha vyjadril aj k spoločenskej atmosfére v Nemecku. Podľa jeho názoru sa pri verejnej kritike politiky Izraela zužuje priestor na otvorenú diskusiu a časť ľudí môže pociťovať obavu z profesijných alebo spoločenských následkov. Tvrdí tiež, že v niektorých oblastiach dochádza k sprísňovaniu verejnej debaty a rastúcej citlivosti pri politických témach.
Europoslanec sa vyjadril aj k otázkam školstva. Kriticky komentoval extrémny spôsob, akým je podľa neho interpretované alebo uplatňované nariadenie týkajúce sa informovaného súhlasu a tém v súvislosti s nenormálnym Púchovským, ktoré označuje za presadzovanie tvrdých progresívnych názorov v školskom prostredí. Otvoril pritom diskusiu o tom, akým spôsobom sa spoločenské a hodnotové témy dostávajú do vzdelávania.
Blaha uviedol, že prítomnosť strany SMER – sociálna demokracia vo vláde predstavuje protiváhu voči tomu, čo označuje za presadzovanie progresívnych alebo LGBT tém v spoločnosti. Tému zároveň rámcuje ako hodnotovú a politickú diskusiu o smerovaní krajiny a obsahu verejných politík.
Významnú časť rozhovoru venoval ekonomike. Za absolútne nevyhnutné označil stabilizáciu slovenskej ekonomiky, riešenie otázok energetiky, zabezpečenie dostupnejších cien energií a posilnenie sociálneho zabezpečenia.
V oblasti medzinárodného obchodu uviedol, že Spojené štáty podľa neho využívajú clá a tarify ako nástroj ekonomického tlaku. Tvrdí, že tejto téme by sa mala venovať väčšia pozornosť pri hľadaní hospodárskych riešení.
Zároveň zdôraznil, že Slovensko by nemalo pristupovať k medzinárodným vzťahom cez jednostranné odmietanie jednotlivých krajín. Podľa neho by malo rozvíjať ekonomické a obchodné vzťahy pragmaticky a spolupracovať so zahraničnými partnermi na všetky svetové strany.
Blaha dodal, že jedným zo spôsobov, ako čeliť ekonomickému tlaku, je diverzifikácia zahraničných a obchodných vzťahov. Podľa jeho názoru by Slovensko malo udržiavať vyvážené ekonomické kontakty a spoluprácu s rôznymi partnermi – podobne ako so Spojenými štátmi aj s Ruskom.
Vyjadril sa aj k obranným výdavkom Európskej únie. Európska únia by mala obmedziť výdavky na zbrojenie a väčšiu časť finančných prostriedkov presmerovať do oblastí, ktoré priamo ovplyvňujú životnú úroveň obyvateľov – najmä do sociálnej politiky, ekonomiky a podpory bežných ľudí.
Blaha zároveň uviedol, že Európska únia sa dostala do modelu, ktorý označuje za neoliberálny. Pozornosť sa sústreďuje najmä na banky a veľké korporácie, zatiaľ čo potreby bežných občanov zostávajú v úzadí.
Výraznú pozornosť venoval aj otázke suverenity členských štátov a právu veta. Obmedzovanie alebo rušenie práva veta by vyvolávalo otázky o miere suverenity a fungovaní demokratických princípov v Európskej únii.
Tvrdí tiež, že v rámci Európskej únie dochádza k presunu časti rozhodovacích kompetencií z národnej úrovne na európske inštitúcie. Tento proces je podľa neho odôvodňovaný ochranou ľudských práv a spoločných európskych hodnôt, no zároveň otvára otázku hraníc národnej suverenity.
V rozhovore kritizoval aj rozdielny prístup medzinárodných aktérov k jednotlivým zahraničnopolitickým konfliktom. Spomenul pritom situáciu v Gaze a postoj k Iránu. Tvrdí, že pri odvolávaní sa na ochranu ľudských práv podľa neho nie vždy dochádza k rovnakému posudzovaniu všetkých konfliktov.
Blaha zároveň uviedol, že existujú v Európskej únii veľké snahy o obmedzenie práva veta členských štátov a že pri niektorých témach je priestor pre odlišné názory obmedzený!
Je to jedným zo znakov totalitných ideológií – neochota pripúšťať odlišné názory a obmedzovanie verejnej diskusie. V tomto kontexte hovorí o potrebe zachovania plurality názorov a priestoru na otvorenú spoločenskú debatu.
Dotkol sa aj reakcií na cestu premiéra Roberta Fica do Ruska, ktorú premiér prezentoval ako pekné gesto pripomenutia si oslobodenia od fašizmu počas druhej svetovej vojny. Blaha túto tému spája s otázkou historickej pamäte a rozdielnych pohľadov na zahraničnopolitické postoje členských štátov.
Na záver rozhovoru zdôraznil svoje presvedčenie o význame suverenity a plurality v Európe.
„Oni si neuvedomujú, že bez suverenity nie je demokracia,“ uviedol europoslanec.
„Jediný cieľ, kam máme smerovať, je Európa národov.“ Podľa jeho názoru, ak niekto pristupuje k medzinárodným vzťahom príliš sebavedomo a snaží sa ostatným určovať smer alebo ich poučovať, môže naraziť na odpor a limity takéhoto prístupu. „Jedinou cestou je vytvorenie rovnováhy v tomto politickom spektre.“
„Rovnováha je jediná šanca na mier,“ dodal Blaha na záver rozhovoru.