Autor: Dušan Striž
V máji 1942 sa v Prahe odohral atentát, ktorý zmenil priebeh druhej svetovej vojny a zapísal sa do histórie ako jeden z najvýznamnejších činov odboja proti nacistickému okupačnému režimu.
Reinhard Heydrich, jeden z najvyššie postavených nacistických pohlavárov, bol smrteľne zranený dvoma československými parašutistami vyslanými z Londýna. Tento čin mal ďalekosiahle následky nielen pre Československo, ale aj pre celú Európu.
Reinhard Heydrich bol SS-Obergruppenführer a generál polície, zastupujúci ríšsky protektor Protektorátu Čechy a Morava od 27. septembra 1941. Zároveň bol šéfom RSHA – Ríšskeho hlavného bezpečnostného úradu, pod ktorý patrili Gestapo, SD a Kripo.
Heydrich patril medzi hlavné postavy nacistického režimu. Predsedal konferencii vo Wannsee v januári 1942, na ktorej sa rozhodovalo o takzvanom konečnom riešení židovskej otázky. Bol jedným z hlavných organizátorov holokaustu.
Do Prahy bol vyslaný s úlohou potlačiť silnejúce odbojové hnutie v Protektoráte. Už deň po svojom nástupe vyhlásil stanné právo s cieľom zabezpečiť bezproblémový chod hospodárstva v nemeckom tyle.
Pod jeho tvrdým vedením sa okupačným bezpečnostným zložkám podarilo rozbiť a výrazne narušiť sieť odbojových organizácií. Po príchode do Prahy nechal popravovať popredných členov ilegálnej organizácie Obrana národa.
Britské oficiálne kruhy tlačili na československú exilovú vládu pre nízku aktivitu domáceho odboja. Rozhodnutie o likvidácii Heydricha je datované k 3. októbru 1941. Prezident Edvard Beneš súhlasil s plánom atentátu napriek protestom domáceho odboja.
Atentát vykonali dvaja československí parašutisti vyslaní z Veľkej Británie. Jozef Gabčík zo Slovenska, zo Zvolena, bol rotmajster, ktorý mal za úlohu strieľať zo samopalu Sten. Jan Kubiš z Česka, z Dolných Vilémovíc, bol rotný, ktorý hodil granát.
Celá skupina Anthropoid pozostávala zo siedmich parašutistov. Medzi nimi boli aj Josef Valčík, Adolf Opálka, Jaroslav Švarc, Josef Bublík a Jan Hrubý.
Výsadok sa uskutočnil 29. decembra 1941. Parašutistov vysadila britská RAF pri obci Nehvizdy neďaleko Prahy za pomoci domáceho odboja.
Atentát sa odohral medzi 10:32 a 10:35 v Prahe-Libni na Kirchmayerovej triede, dnešnej spojke Zenklovej ulice a ulice V Holešovičkách, pri ostrej zákrute.
Gabčík čakal v dolnej pozícii, zatiaľ čo Kubiš vyššie odskrutkoval poistku špeciálne upraveného granátu. Heydrichov Mercedes 320 Cabriolet B s otvorenou strechou, bez pancierovania a bez vojenského sprievodu, dorazil na miesto.
Gabčík vyskočil do cesty a vytiahol samopal Sten Mk II. Zbraň sa však zasekla – náboj sa vzpriečil v hlavni. Kubiš následne hodil granát, ktorý explodoval tesne pri aute. Úlomky vážne zranili Heydricha.
Namiesto úteku Heydrich prikázal vodičovi zastaviť a postavil sa v aute s pištoľou v ruke. To sa ukázalo ako osudová chyba. Pokúsil sa prenasledovať Kubiša, no jeho pištoľ nemala zasunutý zásobník. Zranený Heydrich sa následne vrátil k autu a zosunul sa na sedadlo.
Utrpel zlomeninu rebra, roztrhnutie bránice a poškodenie sleziny. Do tela sa mu dostali nečistoty zo sedadla auta, čo neskôr spôsobilo rozsiahlu sepsu.
júna 1942 o 4:30 ráno Heydrich zomrel v nemocnici Na Bulovke vo veku 38 rokov. Presná príčina smrti dodnes nie je úplne objasnená. Pri pitve nebol zistený výrazný zápal, preto sa objavili aj špekulácie o mozgovej príhode alebo otrave.
Zrada a smrť parašutistov
*Karel Čurda* *, parašutista zo skupiny Out Distance, zradil odboj. 13. júna 1942 poslal anonymný list gestapu s informáciami o Gabčíkovi a Kubišovi. O tri dni neskôr osobne prišiel do Petschkovho paláca, hlavného sídla gestapa v Prahe.*
Svojou zradou prezradil kontaktné adresy aj mená ľudí, ktorí pomáhali parašutistom. Tým prakticky rozbil celú sieť českého odboja. Za zradu dostal odmenu pol milióna ríšskych mariek.
júna 1942 o 4:15 ráno obkľúčilo 760 príslušníkov Waffen-SS pravoslávny chrám svätých Cyrila a Metoda v Resslovej ulici. Medzi nimi boli aj príslušníci Ersatz-Bataillon SS Deutschland a SS-Wachbataillon Prag.
Boj trval viac než dve hodiny. Všetkých sedem parašutistov v kostole zahynulo. Jozef Gabčík spáchal samovraždu výstrelom z vlastnej zbrane. Jan Kubiš zomrel v sanitke na následky črepinových zranení.
*Adolf Opálka, Josef Valčík, Josef Bublík, Jan Hrubý a Jaroslav Švarc padli počas boja. Karel Čurda a Viliam Gerik boli po vojne, 29. apríla 1947, popravení československými úradmi za vlastizradu.*
Po atentáte nacisti rozpútali brutálny teror. Popravených bolo približne 3 200 ľudí, hoci niektorí historici uvádzajú nižšie počty. Vyhladené boli obce Lidice a Ležáky.
Lidice boli zničené 10. júna 1942. Na rozkaz Karla Hermanna Franka bolo zastrelených 173 mužov. Ďalších 73 ľudí nacisti popravili v Spálenom lese.
Medzi obeťami nacistického teroru bol aj 22-ročný holič Jan Heřman, popravený za poznámku, že „ten kat si nič iné nezaslúži“. Dvadsaťročný Ladislav Císař a devätnásťročný Rudolf Šebesta boli zastrelení len preto, že sa pri tejto poznámke smiali.
Pravoslávny biskup Gorazd prevzal všetku zodpovednosť na seba. Popravili ho 4. septembra 1942 na Kobyliskej strelnici. Česká pravoslávna cirkev bola zakázaná už 1. septembra 1942.
Atentát na Reinharda Heydricha bol jediným úspešným atentátom na vysokopostaveného predstaviteľa bezpečnostného aparátu nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny.
Hitler bol Heydrichovou smrťou mimoriadne rozčúlený, keďže patril medzi jeho najbližších spolupracovníkov. Následne vydal zákaz jazdy v otvorených autách pre všetkých vysokých nacistických predstaviteľov.
Atentát na Reinharda Heydricha bol tajnou vojenskou operáciou československého zahraničného odboja, nie zločinom, ako ho označovalo gestapo. Sedem hrdinov zaplatilo životom za slobodu svojho národa.
Ich čin mal ďalekosiahly význam pre postavenie Československa medzi Spojencami aj pre povojnovú obnovu štátu. Pamiatka na nich nesmie byť zabudnutá.
Aj po 84 rokoch je potrebné pripomínať si, že sloboda nikdy nebola zadarmo. A tí, ktorí za ňu položili život, si zaslúžia našu úctu a pamäť.