Veľké technologické koncerny plánujú v tomto roku investovať do infraštruktúry pre umelú inteligenciu vyše 600 miliárd USD (522 miliárd eur). Pre vojnu na Blízkom východe však teraz čelia energetickému šoku, uviedla S&P Global.
Obrovské investície do AI, ktoré stáli za rekordným rastom akciových trhov, môžu naraziť na vážnu prekážku, keďže kríza na Blízkom východe zhoršuje vyhliadky globálneho rastu a zvyšuje ceny energií, uviedla šéfka výskumu v S&P Global Visible Alpha Melissa Ottová.
Pred vypuknutím vojny s Iránom plánovali technologické giganty Microsoft, Amazon, Alphabet a Meta v roku 2026 investovať približne 635 miliárd USD do dátových centier, čipov a ďalšej infraštruktúry pre AI. Podľa S&P Global v minulom roku takéto investície predstavovali 383 miliárd USD a v roku 2019 len približne 80 miliárd USD.
Hoci technologické firmy zatiaľ nesignalizovali obmedzenie kapitálových výdavkov, dlhodobo vysoké ceny ropy ich môžu prinútiť prehodnotiť plány v 1. a 2. kvartáli, čo by podľa Ottovej mohlo na akciových trhoch vyvolať výraznú korekciu.
Nadšenie okolo AI posunulo globálne akciové indexy nad maximá z roku 2025, pričom sa očakávalo, že rast bude pokračovať. No konflikt na Blízkom východe zhoršil ich vyhliadky, keďže výrazne zvýšil ceny energií.
Dátové centrá potrebujú obrovské množstvo elektriny, takže AI je závislá od cien energií a kapacít energetickej infraštruktúry.
Ropní producenti na energetickej konferencii CERAWeek v Houstone minulý týždeň upozornili, že riziká výpadku dodávok ešte nie sú v cenách plne zohľadnené, uviedla Ottová. To zvyšuje obavy z ďalšieho rastu cien a jeho negatívnych vplyvov na globálnu ekonomiku. „Vidíme veľkú otázku týkajúcu sa globálneho rastu,“ dodala. „Ak ceny energií vyskočia o 30 %, zasiahne to domácnosti aj firmy.“