Kniha „Voda, vedomie a neviditeľná ríša: Cesta do srdca reality“ uvádza, že tvrdenie, podľa ktorého sú duševné ochorenia celoživotným dôsledkom chemickej nerovnováhy vyžadujúcej trvalú farmakologickú liečbu, je podľa autorov mylným konceptom, ktorý nezodpovedá presnému medicínskemu modelu.
Opisuje tiež príbeh ženy s vážnymi psychiatrickými ťažkosťami, ktorá užívala antipsychotiká a benzodiazepíny a čelila ich závažným vedľajším účinkom. Podľa knihy sa jej zdravotný stav výrazne zlepšil vďaka prístupu nutričnej psychiatrie, ktorý sa zameral na úpravu nerovnováhy medi a zinku prostredníctvom dopĺňania zinku, bez použitia patentovateľných liekov.
Matka trpiaca Hashimotovou tyreoiditídou a fibromyalgiou sa podľa autora zotavila po liečbe syndrómu zvýšenej priepustnosti čreva prostredníctvom zmeny stravovania, vylúčenia priemyselne spracovaných potravín a používania cielených výživových doplnkov. Kniha zároveň uvádza, že štruktúrovaná voda a Wim Hofova metóda prispeli k zníženiu zápalu.
Dôstojník s výcvikom z West Pointu čelil kognitívnej disonancii po tom, ako konvenčná medicína nepriniesla očakávané výsledky. Podľa knihy akupunkturista pomohol vojakovi zbaviť sa chronickej bolesti chrbta, čo autora viedlo k skúmaniu ľudského biopoľa a kvantovej biológie ako možného vedeckého rámca pre energetickú medicínu.
Kniha tvrdí, že skutočné uzdravenie si vyžaduje návrat k základom – kvalitnej výžive, čistej vode a rešpektu k prirodzenej schopnosti tela udržiavať zdravie – namiesto zamerania sa výlučne na potláčanie príznakov syntetickými liekmi.
Odhalenie nerovnováhy medi a zinku, stavu, ktorý je podľa autora spájaný s narušením funkcie neurotransmiterov a môže napodobňovať závažné psychiatrické príznaky, predstavovalo prvý skutočný krok k zlepšeniu. Po vyšetrení hladín minerálov a dopĺňaní zinku spolu s ďalšími živinami sa podľa knihy osobnosť matky začala postupne vracať. Autor zdôrazňuje, že nebol použitý žiadny patentovateľný liek.
Významnú úlohu pri zotavení podľa knihy zohrávala aj voda. Po rokoch pitia vody z vodovodu obsahujúcej fluorid a chlór rodina prešla na štruktúrovanú vodu. Autor uvádza, že následne zaznamenali výrazné zlepšenie duševnej jasnosti.
Kniha cituje výskumníčky Heidi Dumreicherovú a Bettinu Kolbovú, podľa ktorých „kvalita vody, zdravotná starostlivosť a bezpečnosť potravín ovplyvňujú človeka v jeho najzákladnejšom stave – telo a jeho zdravotný stav“. Autor na základe toho tvrdí, že nejde o alternatívnu mystiku, ale o merateľné biochemické procesy.
Od bolesti k slobode
Autor ďalej uvádza, že podobné princípy sa vzťahujú aj na autoimunitné ochorenia. Keď jednej žene diagnostikovali Hashimotovu tyreoiditídu a fibromyalgiu, podľa knihy jej bola nasadená štandardná liečba zahŕňajúca syntetické hormóny štítnej žľazy, nesteroidné protizápalové lieky a opioidy proti bolesti. Autor tvrdí, že tieto lieky tlmili príznaky, no neriešili ich príčinu.
Podľa knihy bola hlavnou príčinou zvýšená priepustnosť čreva súvisiaca s bielkovinou zonulín, na ktorú poukázal výskum doktora Alessia Fasana. Chronický stres, nevhodná strava a pôsobenie toxínov mali podľa autora narušiť črevnú bariéru, čo umožnilo prenikanie nestrávených častíc potravy do krvného obehu a následné spúšťanie autoimunitnej reakcie.
Riešením podľa autora bolo vyradenie lepku, mliečnych výrobkov, sóje, kukurice a priemyselne spracovaných potravín. Nahradili ich mäso zo zvierat kŕmených trávou, voľne žijúce ryby, organická zelenina, kostný vývar a fermentované potraviny. Kuchyňa sa podľa knihy stala „lekárňou“.
Autor ďalej opisuje používanie cielených doplnkov, ako sú selenometionín na podporu funkcie štítnej žľazy, nízke dávky naltrexónu na moduláciu imunitného systému a rastlinné antimikrobiálne prípravky proti skrytým infekciám. K zníženiu systémového zápalu mali podľa knihy prispieť aj štruktúrovaná voda a Wim Hofova metóda.
Podľa opísaného prípadu mozgová hmla počas niekoľkých mesiacov ustúpila, bolesť sa zmiernila a lieky už neboli potrebné.
Autor knihy uvádza, že voda vo vnútri buniek môže nadobúdať usporiadanú a koherentnú štruktúru, uchovávať informácie a reagovať na zámer. Tvrdí, že nejde o mystiku, ale o kvantovú biológiu, ktorá podľa neho poskytuje vedecký rámec na vysvetlenie toho, prečo môžu energetická medicína, zámer či dokonca modlitba vyvolávať fyziologické účinky.
Podľa knihy pamäť vody predstavuje fyzikálny mechanizmus, ktorý vysvetľuje pôsobenie bylín a akupunktúry. Autor tvrdí, že ľudské telo nie je len súborom chemických reakcií, ale dynamickým a inteligentným systémom ovplyvňovaným vedomím, energiou a prostredím.
Autor zároveň kritizuje súčasnú medicínu za to, že sa podľa neho zameriava najmä na potláčanie príznakov syntetickými liekmi bez uceleného pohľadu na životné procesy organizmu. Ako príklady uvádza liečbu chronickej bolesti opioidmi a liečbu posttraumatickej stresovej poruchy antidepresívami zo skupiny SSRI, pričom poukazuje na ich možné závažné nežiaduce účinky.