Marián Kéry: Ústava nie je prázdna póza, ale ochrana hodnôt, na ktorých má Slovensko stáť.
Prijatie Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992 bolo podľa poslanca NR SR Mariána Kéryho jedným z najdôležitejších krokov na ceste k vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Ako však upozorňuje, pre časť dnešnej opozície sa zdá, že význam ústavy sa zúžil na symbolické „vencovanie“ na Župnom námestí a prázdnu politickú pózu.
Kéry to podľa vlastných slov opätovne vnímal aj v diskusii s Martinom Dubécim z Progresívneho Slovenska, ktorý je zároveň podpredsedom parlamentu. Práve táto diskusia podľa neho ukázala zásadný rozdiel medzi konzervatívnym a progresívnym pohľadom na budúcnosť Slovenska.
„Som presvedčený, že ak by sa o prijatí Ústavy SR hlasovalo dnes, mnohí poslanci, najmä tí z progresívneho spektra, by za náš základný zákon opäť ruky nezdvihli,“ konštatuje Kéry.
Poslanec zároveň odmieta argument, že ústava je zneužívaná alebo príliš často novelizovaná. Pripomína, že na zmenu ústavného zákona je potrebných 90 hlasov, čo podľa neho predstavuje mimoriadne náročnú politickú väčšinu.
Za významné považuje najmä ústavné zmeny, ktorými sa podľa neho podarilo ochrániť hodnoty, ktoré sú pre konzervatívnu časť spoločnosti zásadné. Ide napríklad o definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy, zakotvenie dvoch pohlaví, zákaz adopcií detí pármi rovnakého pohlavia či zákaz surogátneho materstva.
Kéry pripomína, že v minulosti možno nebolo potrebné niektoré z týchto otázok osobitne upravovať v ústave, pretože ich spoločnosť považovala za samozrejmé. Podľa jeho názoru však narastajúci liberálno-progresívny tlak spôsobil, že sa tieto témy stali predmetom politického zápasu.
Za dôležitý moment preto považuje aj odpoveď Martina Dubéciho v diskusii, keď dostal otázku, či by prípadná progresívna vláda chcela opätovne otvárať napríklad definíciu manželstva. Podľa Kéryho bola odpoveď vyhýbavá – Dubéci ju označil za otázku „politickej reality ďalšieho parlamentu“.
Práve v tom Kéry vidí dôvod, prečo považuje ústavné zakotvenie týchto hodnôt za opodstatnené. Ak totiž podľa neho existuje reálna politická ambícia tieto otázky v budúcnosti meniť, potom ich ochrana v Ústave SR nie je zbytočná.
Kéry zároveň tvrdí, že ak sa má na Slovensku hovoriť o politickej kultúre, rešpekte a zbližovaní spoločnosti, každý by mal začať predovšetkým od seba. Opozícia podľa neho často hovorí o údajnom nerešpekte koalície k hodnotám, no pri pohľade do vlastného politického zrkadla by podľa poslanca mohla nájsť problém aj na svojej strane.
„Videnie sveta progresívcov rešpektujem a presne rovnaký rešpekt k tradičným a národným hodnotám očakávam z druhej strany,“ odkazuje Kéry.
Slovensko podľa neho nepotrebuje ďalšie osobné útoky, politické nálepkovanie ani vyťahovanie mien vo chvíli, keď „tečie do topánok“. Potrebuje predovšetkým normálny politický dialóg, v ktorom bude priestor aj pre názory konzervatívnej a národne orientovanej časti spoločnosti.
Podľa Mariána Kéryho totiž skutočný rešpekt nemôže znamenať iba rešpekt k progresívnym hodnotám. Ak má byť spoločnosť schopná spolu fungovať, rešpekt musí platiť obojstranne.