Dušan Stríž sa na sociálnej sieti vyjadril k situácii v automobilovom priemysle a upozornil na riziká, ktoré podľa neho vyplývajú z vysokej závislosti slovenskej ekonomiky od automobilového sektora.

„Nechcem strašiť ľudí. Ale niekedy je lepšie povedať nepríjemnú pravdu skôr, ako bude neskoro,“ uviedol.

Stríž poukázal na to, že Slovensko sa dlhodobo prezentuje ako automobilová veľmoc. Krajina vyrába veľké množstvo automobilov a automobilový priemysel prináša do ekonomiky miliardy eur a poskytuje prácu desaťtisícom ľudí. Práve vysoká miera závislosti od tohto odvetvia však podľa neho predstavuje potenciálne riziko.

V tejto súvislosti upozornil na aktuálnu situáciu v spoločnosti Volkswagen, ktorá oznámila ďalšie rozsiahle rušenie pracovných miest. Celkový počet plánovaných redukcií má podľa jeho slov dosiahnuť približne 100-tisíc pracovných miest. Firma zároveň hovorí o výraznej nadbytočnej kapacite v európskych závodoch.

Podľa Stríža je preto namieste položiť si otázku, čo by sa stalo, ak by sa podobný tlak výraznejšie dotkol aj výroby na Slovensku.

„Čo sa stane, ak sa rozhodovanie o tom, kde sa bude vyrábať, koľko sa bude vyrábať a koľko ľudí bude potrebných, nebude robiť v Bratislave, Žiline, Nitre alebo Trnave, ale v centrále zahraničnej spoločnosti?“ pýta sa.

Prípadné obmedzovanie výroby by pritom podľa neho nezasiahlo iba samotné automobilky. Na automobilový priemysel sú naviazané stovky dodávateľov a množstvo ďalších spoločností a služieb – od dopravy a logistiky cez reštaurácie až po živnostníkov či obchodníkov.

„Keď sa začne škrtať hore, pocítime to dole,“ konštatuje.

Stríž zároveň zdôrazňuje, že jeho kritika nie je namierená proti automobilkám. Tie podľa neho prinášajú Slovensku pracovné miesta, investície a významné ekonomické príjmy. Za problém považuje skôr skutočnosť, že slovenská ekonomika sa na automobilový priemysel naviazala príliš výrazne a zároveň nedostatočne rozvíjala ďalšie oblasti.

Pýta sa preto, kde je silné slovenské poľnohospodárstvo, potravinárstvo, vlastné priemyselné značky, technológie, patenty či slovenský kapitál.

„Nemôžeme byť krajinou, ktorá čaká, čo rozhodne zahraničný investor. Potrebujeme vlastnú ekonomickú chrbticu,“ uvádza.

Zahraničný investor podľa neho prirodzene prichádza tam, kde sa mu investícia oplatí. Ak sa však ekonomické podmienky zmenia a investícia prestane byť výhodná, spoločnosť môže svoje rozhodnutia prehodnotiť.

Stríž preto varuje pred prílišnou závislosťou od jediného hospodárskeho odvetvia. Slovensko podľa neho nemusí čeliť okamžitému kolapsu automobilového priemyslu, no nemalo by ignorovať signály, ktoré sa objavujú v európskom automobilovom sektore.

„Nechcem, aby Slovensko dopadlo ako Detroit,“ píše.

Ako dodáva, nejde o tvrdenie, že by sa mal slovenský automobilový priemysel zajtra zrútiť. Ide podľa neho o potrebu pripraviť ekonomiku na situáciu, keď sa podmienky na trhu zmenia.

„Kto postaví svoju budúcnosť na jednej jedinej karte, raz môže zistiť, že tú kartu stratil,“ upozorňuje.

Svoj príspevok napokon uzatvára prirovnaním k hospodáreniu domácnosti či firmy: rozumný hospodár podľa neho nečaká, kým mu zhorí dom, ale začne konať už vtedy, keď vidí dym.

„A ja ten dym už vidím. Otázka je, či ho vidia aj tí, ktorí rozhodujú o budúcnosti Slovenska,“ uzatvára Dušan Stríž svoje vyjadrenie na sociálnej sieti.